Deti z Ukrajiny

 

Deväť detí z Ukrajiny z matkami, ktoré boli zároveň ich vedúce sa zúčastnili letného tábora „Makrínka“ na Mníchovskom Potoku, Chata Kamarát. Po návrate domov sa ich rodičia a organizátori poďakovali nasledujúcimi slovami: „Pred niekoľkými dňami  sa  naše deti (vojakov, dobrovoľníkov, detí padlých), vrátili z očarujúceho miesta, kde na niekoľko dní mali možnosť zabudnúť na vojnu, z celého srdca oddychovať, jednoducho byť šťastnými malými deťmi. Našli pokoj v kresťanskom tábore v Prešove a Bardejove. Čo všetko nám porozprávali! Ako sa tešili! Sme Vám úprimne vďační za šťastné úsmevy Danilka, Matvia, Kristinky a všetkých, všetkých. Robíme všetko možné preto, aby naše detí nepociťovali, ako je nám strašne, aby sa večer nepýtali:“ Mama, kedy sa vráti otec?...“ Hlavne vtedy, keď sa žiaľ, otec už nikdy nevráti“.

 

Myšlienka organizovať tábor na Ukrajine vznikla pri formovaní sa cieľov Komisie pre misie Prešovskej archieparchie. Keďže robiť tábor na Ukrajine organizačne nebolo možné, pozvali sme detí z Ukrajiny na tábor k nám. Cez o. Ivana Huňu, ktorý spolupracuje s Gréckokatolíckou Charitou sme oslovili príslušné organizácie v Ternopoli. Tábora sa zúčastnili detí padlých a ranených účastníkov ATO a detí dobrovoľníkov. Tri matky detí boli zároveň ich vedúce. Hlavným sponzorom je Prof. Vladimír Krčmery, Haus, s.r.o. a s dopravou detí pomohla Gréckokatolícka charita Prešov. 

 

Pozvanie iniciovala sr. Štefánia Blichová, OSBM s požehnaním vtedajšej provinciálnej predstavenej m. Josify Šimovej, OSBM. Sestry v Prešovskom monastieri pomohli s ubytovaním detí na dva dni a postarali sa o nich. 

 

Srdce a brány tábora pre detí a ich mamy otvorila sr. Alžbeta Dacejová od 11. 07. Do 17. 07 2015 na Mníchovskom Potoku v Chate Kamarát. „Deti do táborového spoločenstva zapadli dobré. Do aktivít sa pekne zapojili. Za krátky čas zmizla aj jazyková bariéra“, konštatovala organizátorka tábora. V samostatnej skupine sa o nich dobré postaral bohoslovec Michal Pavliško.  Na ukrajinských deťoch sa mi páčilo že: “boli otvorené a úprimné, zapájali sa do programu,  všetko si chceli vyskúšať. Úprimne nás informovali  o situácii na Ukrajine a boli nám veľmi vďační za tábor. Chcem tiež vyzdvihnúť ich úctu ku kňazom a rehoľníkom.“

 

Aj ukrajinské deti sa  cítili prijaté, obohatené, zažili spoločenstvo v ktorom bol každý  milovaný, taký, aký  je.  Život v spoločenstvo tábora inšpiroval aj mamu Anheliny, ktorej sa naplnili slová Žalmu: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu“ (Ž. 133).  Zaumienila si, že bude  takéto spoločenstvo vytvárať v svojej rodine. Na adresu animátorov sa matky detí vyslovovali tými najkrajšími slovami. Páčila sa im, ich zodpovednosť, vytrvalosť a vynaliezavosť, aby si deti dobré oddýchli. K spokojnosti prispel aj ujo kuchár chutným jedlom.

 

Osobne túto akciu hodnotím veľkým prínosom pre našich hostí, ale aj pre nás. Geografický je k nám Ukrajina najbližšie, ale spoznať tam konkrétnych ľudí, ich kultúru a hlavné terajšiu ťažkú situáciu, žiaľ máme málo možností. Vďaka Bohu, detí a ich matky pookriali, aby nabrali nových síl na zdolávanie ťažkej situácie v krajine.

 

Sr. Štefánia Blichová, OSBM.