Zasadnutie Rady pre misie pri Konferencii biskupov Slovenska
V Trnave na Arcibiskupskom úrade sa 11. júna 2015 konalo z iniciatívy arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, predsedu Rady pre misie pri Konferencii biskupov Slovenska pravidelné zasadnutie Rady pre misie pri KBS. Podujatie sa začalo svätou liturgiou v arcibskupskej kaplnke, ktorú slávil Mons. Ján Orosch. Na zasadaní sa zúčastnilo vyše 30 zástupcov rôznych reholí, misijných inštitútov a laických inštitúcií na Slovensku zaangažovaných v misiách ad gentes, aby sa navzájom informovali o svojej činnosti a možnosti vzájomnej spolupráce. Z Prešovskej archieparchie sa zasadania zúčastnili členovia komisie pre misie sr. Štefánia Blichová, OSBM, Mgr. Rastislav Lišivka a ThLic. Peter Laca, PhD., z košickej eparchie bol prítomný Mgr. Matúš Marcin a bratislavskej eparchie Mgr. Igor Suchý.
Hlavnú časť programu zasadania tvorili prezentácie misijnej činnosti prihlásených účastníkov, z ktorých zaujali pozornosť vystúpenia profesora Vladimíra Krčméryho a doktorky Zuzany Dudovej z vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety o ich skúsenosti z pôsobenia v Iraku. Misionári Don Daniel Pravda a don Peter Kuchár, saleziáni, informovali o svojich skúsenostiach z misií v Čade a v Keni. Konkrétne slovenský salezián Daniel Jozef Pravda, farár vo farnosti Emanuel pôsobiaci už štvrtý rok v Čade v poradí piatej najväčšej africkej krajine s počtom 12,5 mil. obyvateľov a s rozlohou viac ako 26 našich republík oboznámil prítomných o svojej misii v tejto krajine, ktorá je poznačená dlhotrvajúcimi opakujúcimi sa vojenskými konfliktami a korupciou, ktoré sú hlavnou príčinou biedy jej obyvateľov. V tejto krajine žije asi sto kmeňov, každý ma svoju vlastnú reč, úradnou je však francúzština a arabčina.
Chudobní ľudia majú v Čade postavené chatrče z blata alebo tehál, spia na rohožkách vnútri alebo vonku, nedožívajú sa vysokého veku, úmrtnosť detí je veľká, informoval Don Pravda. Chorôb je veľa, zdravotná starostlivosť biedna. Povinná školská dochádzka je šesť rokov, úroveň je nízka, škôl je veľmi málo, musia sa platiť, preto veľa detí nechodí do školy, mnohí ľudia sú analfabeti. Väčšinou obyvateľov tvoria moslimovia, časť vyznáva pohanské náboženstvá, kresťanov je vyše dvoch miliónov, polovica z nich sú katolíci. Katolícka cirkev a katolícke školy tam majú mimoriadne dobré meno. Čad má osem eparchii, v ktorých pôsobí približne 150 domorodých i misijných rehoľných kňazov. Farnosť sv. Emanuela z Abeny sa nachádza v rovnomennej štvrti Abena, v ktorej je ešte štrnásť farností, ale iba dva kostoly. Vo farnosti je asi päťsto katechumenov, príprava trvá päť rokov a môže ju obyčajne začať ten, kto má jedenásť rokov. Prvé štyri roky sú prípravou na krst a posledný rok je príprava na myropomazanie, prvý rok je predkatechumenát, po ňom sa začína trojročný katechumenát alebo tzv. duchovné putovanie, na konci ktorého katechumen prijme sviatosť krstu a Eucharistie. Katechumenmi sa tam ľudia stávajú preto, lebo chcú byť kresťanmi.
Salezián Don Pravda uviedol, že Čad je mladá kresťanská krajina a spoločne s celou Afrikou prežívajú tzv. jar, svoju hodinu milosti, to znamená, že dostávajú veľký dar viery. V podstate ľudia chcú veriť, sú otvorení evanjeliu a prijatiu Krista ako odpovede na základné životné otázky. Najväčšou radosťou tamojších obyvateľov sú deti, čím majú viac detí, tým sú spokojnejší. Veľa detí sa tam rodí, ale zároveň veľmi veľa ľudí zomiera, väčšinou zomiera do 45. roka života. Najväčší strach majú miestni ľudia zo smrti, ktorá je tam ustavične prítomná. Nesúvisí to iba so strachom z vlastnej smrti, ale aj so strachom zo zosnulých, ktorí nie sú často pochovaní ako sa patrí. V tamojších poverách, a tie sú prítomné ešte aj v mysliach kresťanov, môžu mŕtvi robiť zle, lebo ak sa nevykonali určité obrady a rituály, zosnulý nie je spokojný. Je pravdou, že v ich viere je často prítomný animizmus. Misionárov v Afrike najviac ťaží to, že nemajú dosť času, aby odpovedali na všetky otázky a potreby ľudí. Preto vo farnostiach pomáhajú misionárom aj živé laické hnutia a spoločenstvá, ako napr. Fokolare, mariánske hnutie Kotar ia Mari (Milované deti Márie), miestne apoštolské hnutie, do aktivít sa zapája aj mládež, ktorá sa angažuje v hnutí Milované deti sv. Terezky Ježiškovej. Je tam veľmi živá skupina skautiek, približne 200 až 300 dievčat a žien, nedarí sa im však rozbehnúť chlapčenský skauting.
Pôsobiť medzi obyvateľmi v Afrike nie je ľahké, ani jednoduché. Misionári by nemohli pôsobiť na africkom kontinente, keby im neboli nápomocní mnohí darcovia, predovšetkým im však pomáhajú Pápežské misijné diela, ktoré podporujú množstvo misijných a rozvojových projektov na stavby a opravy chrámov, kaplniek, kláštorov, ale aj kňazských seminárov. Pomôcť a podporiť kresťanov v Čade alebo v akejkoľvek krajine v Afrike môžu aj slovenskí kresťania svojimi modlitbami a obetami za misie, ďalej finančnou pomocou alebo priamou pomocou, teda príchodom do africkej krajiny. Prísť môžu nielen slovenskí kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, aj laici, ktorí budú pracovať ako dobrovoľníci, zdôraznil salezián Don Pravda.
Na zasadnutí okrem slovenských misionárov sa zúčastnili aj laici, medzi ktorými bol Ing. Marián Čaučík, riaditeľ koledníckej akcie eRko - Dobrá novina a informoval prítomných o plánoch na nový ročník Dobrej noviny. Páter Jaroslav Jaššo priniesol zaujímavé informácie zo slovenskej misie Vincentínov v Hondurase. Dr. Šimčíková zo spoločenstva Dom Júdov v Sabinove predstavila aktivity a plány spoločenstva v oblasti evanjelizácie. Zástupkyňa Slovenskej katolíckej charity Bernadetta Múdra predstavila misijný projekt Pôstna krabička pre Afriku. Prezentácie uzavrel diecézny riaditeľ Košickej arcidiecézy Štefan Kondis o svojej činnosti v arcidiecéze Košice.
Národný riaditeľ pápežských misijných diel páter Viktor Jakubov oboznámil prítomných s výsledkami zbierky z Misijnej nedele 2014 a novými aktivitami pápežských misijných diel na Slovensku, hlavne o kampani Adopcia bohoslovcov v misiách a Vianočné pohľadnice, vhodná forma podpory misií. Martina Grochálová priblížila históriu prenasledovanej cirkvi v Albánsku i aktivity 14 slovenských misionárov, ktorí v súčasnosti pôsobia v Albánsku. Krajinu navštívila v novembri minulého roku v rámci prípravy nového vydania časopisu Svetové misie, zameraného na misie v tejto krajine.
Záver bol venovaný plánom do budúcnosti, ako oživeniu tradície Misijných dní na Slovensku, návrhom na uskutočnenia púti s misijnou tematikou a využitie Fatimských sobôt na podporu misií. Zasadnutie bolo ukončené spoločnou modlitbou s udeleným požehnaním.
Spracoval: ThLic. Peter Laca, PhD.
